Čo je vakcinácia?
Vakcinácia je cielená aplikácia živých (oslabených), alebo neživých pôvodcov ochorení, alebo ich častí, ktoré spôsobia v tele vakcinovaného organizmu tvorbu špecifických bielkovín – protilátok. Tieto protilátky sú potom v tele (v krvi, alebo na povrchu slizníc) a ak organizmus príde neskôr do styku so skutočným pôvodcom ochorenia, tak ho protilátky ochránia a teda vakcinovaný jedinec neochorie.
Protilátky sú tvorené konkrétne proti pôvodcom, ktoré boli vo vakcíne aplikované do tela a väčšinou nechránia proti iným pôvodcom.
Napríklad pes vakcinovaný proti besnote, je chránený len proti ochoreniu vírusom besnoty, ale nie napríklad proti psinke.
Prečo je vakcinácia potrebná?
Niekto môže namietať, že vakcinácia nie je dnes až taká potrebná, keď sa infekčné ochorenia dnes nevyskytujú vo forme epidémií, teda sú skôr zriedkavé. Alebo sa hovorí, že zvieratá sú až veľmi prevakcinované. Takéto hlasy sa ozývajú proti vakcinácií ľudí aj zvierat.
Nuž pravdou je, že hoci sa väčšina vážnych infekčných ochorení už nevyskytuje často, vyskytuje sa sporadicky stále. To, že to tak je, je práve vďaka vakcinácii. Tu treba spomenúť pojem „prevakcinovanosť populácie“. Je to vlastne vyjadrenie, aké je množstvo zavakcinovaných jedincov v celej populácii. Čím je prevakcinovanosť vyššia, tým sú menej priaznivé podmienky pre šírenie ochorenia a naopak.
Dobrý príklad, ktorý vyjadruje vzťah prevakcinovanosti a šírenia ochorenia je ilustrácia na príklade vzduchom naplnenej lopty, ktorú chceme držať pod vodou. Ak ju stláčame silou pod vodu, tak nevypláva nad hladinu, ale ak tlak povolíme, vyskočí von. Podobne – ak je veľké množstvo zvierat (ale aj ľudí) vakcinovaných, tak to drží ochorenie pod kontrolou a objaví sa len tu a tam. Ak je ale vakcinovaných jedincov v populácii málo (vakcinačný tlak je malý), tak sú možné epidémie a rýchle šírenie ochorenia.
Má vakcinácia nejaké riziká?
Sporadicky sa po vakcinácii vyskytnú nežiadúce reakcie. Najčastejším príkladom je angioedém/koprivka. Táto reakcia sa obvykle prejaví niekoľko hodín po vakcinácii opuchom tváre, prípadne koprivkou po celom tele a svrbením. Táto reakcia vyžaduje podanie antihistaminík, alebo vo vážnejších prípadoch krátko pôsobiacich kortikoidov. Niekedy sa objaví zatvrdnutie miesta aplikácie – je to tzv. pozdná alergická reakcia – granulóm. Vzniká niekoľko dní po vakcinácii a spontánne zmizne po niekoľkých týždňoch.
Anafylaktický šok je najvážnejšou reakciou. Vzniká do niekoľkých minút po vakcinácii. Zviera skolabuje, má bledé sliznice, slabý a rýchly pulz, niekedy zvracia. Je to veľmi rýchla a vážna reakcia, ktorá bez ošetrenia môže skončiť aj úhynom.
Všetky tieto reakcie však nebývajú časté a s pokrokom vo výrobe vakcín sú stále zriedkavejšie. Určite nie sú dôvodom, prečo nedať zviera vakcinovať. Pozitíva vakcinácie výrazne prevyšujú možné riziká.